Farská púť do Šaštína

OLYMPUS DIGITAL CAMERAV roku Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, sa na púť do národnej baziliky v Šaštíne vydalo aj naše farské spoločenstvo. Spočiatku sa farníci akosi do putovania nemali, ale nakoniec sa ich nazbieral plný autobus z Nacinej Vsi, Lesného a Petroviec nad Laborcom, nechýbali ani mladí pútnici. 

Keďže sme potrebovali prekonať vzdialenosť až na druhý koniec republiky (cca 450 km), vstávali sme zavčasu. Vo štvrtok 24. 7. 2014 o 3:00 hod. ráno však bol každý čulý a pripravený vyraziť na púť.
Počas cesty sme sa duchovne pripravovali modlitbou sv. ruženca, mariánskymi piesňami a čítaním svedectiev na našu púť. Modlitbu viedla p. Matilda z Petroviec nad Laborcom.
Už z diaľky nás vítala svätyňa Sedembolestnej v Šaštíne s dvomi týčiacimi sa vežičkami. V tom momente, ako sme ju uvideli, sme spoločne zaintonovali „Tie šaštínske zvony…“.
Pred bazilikou nás už čakal náš sprievodca – milý pán v strednom veku, kostolník, ktorý je dušou zrastený s bazilikou a vie o nej kdejaké zaujímavosti. Po osviežení po ceste sme spoločne slávili sv. omšu, ktorú celebroval náš duchovný otec Emil Onderko.
V areáli baziliky má centrum rehoľa Saleziánov.* Tí nám vyslúžili aj sviatosť zmierenia. Medzi nimi sme mohli stretnúť aj michalovského rodáka o. Milana Janáka, SDB. Po duchovnom nasýtení nás čakal spoločný obed v jedálni saleziánskeho strediska. Mohli sme si prezrieť areál pred bazilikou, zvečniť sa na fotkách a nakoniec sme mali možnosť dozvedieť sa viac o bazilike z úst kostolníka, ktorý nás zaviedol aj do mariologického múzea. Vyrozprával nám históriu vzniku tohto pútneho miesta, ktoré sa viaže na udalosti zo života grófky Angeliky Bakičovej-Czoborovej. V roku 1564 sa tam stal prvý zázrak na príhovor Sedembolestnej Panny Márie – po mnohých nedorozumeniach a hádkach bol uzdravený vzťah s jej manželom Imrichom a zachránené ich manželstvo.
Návšteva národnej baziliky bola pre mnohých z nás veľkým duchovným zážitkom a pre niektorých i naplnená celoživotná túžba. Každý z nás priniesol pred Matku Božiu svoje prosby a modlitebné úmysly, aby ich ona predložila svojmu Synovi a orodovala za nás. Duchovne naplnení a posilnení sme si niesli svoje zážitky vo svojich srdciach cestou domov.
Naša cesta však ešte nekončila. V blízkom regióne Trnavy sme sa zastavili aj v Smoleniciach v kláštore Sestier Najsv. Spasiteľa. Na pozvanie petrovskej rodáčky sr. Celiny Pčolinskej, predstavenej tohto kláštora, sme tak mohli spoznať i život tejto komunity, ktorú tvoria prevažne staršie sestry. Dožívajú svoj život v ústraní, nesú svoje kríže chorôb a bolestí, ktoré obetujú za svojich blízkych, rodiny i celé dediny. Pri prehliadke kláštora sme mohli nazrieť aj do klauzúry – súkromných izieb sestier a vidieť ich každodenný život. Sestra Celina nám dojímavým spôsobom opísala ikonu sv. Jozefa – patróna dobrej smrti, ktorému je zasvätená kláštorná kaplnka. So svojimi spolusestrami nám pripravila i malé občerstvenie. Ich milé prijatie nás veľmi potešilo a vracali sme sa domov ešte viac povzbudení.

Svätyňa Sedembolestnej Panny Márie – bazilika minor – na nás urobila veľkolepý dojem a právom sa nazýva národnou svätyňou. Ďakujeme v prvom rade nebeskej Matke Panne Márii, ktorá nás celou cestou sprevádzala a ochraňovala, že sme mohli navštíviť a vyprosovať si Božie požehnanie na mieste, kde sa stalo množstvo zázrakov nielen v minulosti, ale aj dnes. Ďakujeme aj p. farárovi Emilovi Onderkovi, ktorý bol naším duchovným sprievodcom a organizátorom púte, ďakujeme šoférom, ktorí nás bezpečne odviezli ta a späť a rehoľným sestrám za ich srdečné prijatie. Nech ich Pán Boh všetkých požehná.

Lenka Pčolinská, Petrovce nad Laborcom

* Poznámka redakcie: Tento ústav a baziliku navštívil v roku 1934 aj nám všetkým dobre známy prof. Štefan Hlaváč, katechéta na michalovskom gymnáziu. Spolu s pútničkami z Michaloviec sa cestou z rakúskeho pútnickeho miesta Mariazellu zastavili v Šaštíne, aby navštívili rodáka z Močarian Gorazda Zvonického (Andreja Šándora). Michalovské ženičky nadchol saleziánsky ústav natoľko, že myšlienku výchovy mladých chceli zrealizovať aj v Michalovciach. Po návrate do Michaloviec prispeli finančne na výstavbu strediska, pri zrode ktorého stál prof. Štefan Hlaváč. Saleziánsky ústav bol otvorený v roku 1941, v roku 1949 bol zrušený, no po roku 1989 bola činnosť saleziánov v Michalovciach obnovená. Saleziáni, ktorí sa venujú výchove mladých chlapcov, pôsobili v 90-tych rokoch 20. st. aj medzi mladými v Petrovciach nad Laborcom. (Z knihy Št. Hlaváča Po priamych cestách. Odporúčame – vynikajúca.)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

seven + 11 =