Petrovčania sa na sviatok Najsvätejšej Trojice tešia každý rok. Nielen preto, že je Trojica je patrónom kostola, ale aj pre zvláštnu atmosféru. Veď v mnohých rodinách je to jedna z mála príležitostí stretnúť sa okolo jedného stola, potešiť sa zo vzájomnej prítomnosti, pochváliť sa s tým, čo človek v priebehu roka zažil.A tešia sa aj z toho, že na odpustovú slávnosť prichádza výnimočný kazateľ. Ako mnohí z nich v predchádzajúcich rokoch potvrdili, nie je to nič jednoduché, venovať sa v homílii Najsvätejšej Trojici a často to znamená siahnuť nielen na dno svojich vedomostí, ale aj preveriť svoju vieru, znovu precítiť mystérium trojjedinosti Boha.
Tohtoročný slávnostný celebrant a kazateľ vdp. Tibor Závacký je Petrovčanom známy už z pôsobenia v podzemnej cirkvi v časoch minulých. Kostol plný veriacich so záujmom sledoval jeho úvahy o hodnote krstu a viery, ktoré by mali každého kresťana sprevádzať životom a dávať mu silu prekonávať prekážky a svedčiť o Bohu. Na začiatku našej viery a života s Bohom je krst. Krstnú milosť musíme rozvíjať a zveľaďovať a ona sa prejaví v našom každodennom živote. O sile viery v živote človeka podal svedectvo na príklade vážne chorej mladej ženy. Bola jej ponúknutá možnosť operácie v Izraeli. Stačilo vyplniť jeden dotazník a v tomto dotazníku uviesť, že je bez vyznania alebo moslimka, teda zaprieť, že je kresťanka. Ona to však odmietla. Večný život a svoju vieru si cenila viac ako pozemský život. Dal nám ju za príklad v nasledovaní. Povzbudil nás k tomu, aby aj naša viera bola pevná a aby sme ju nikdy nestratili ani nezapredali. Áno, svedčiť o Bohu nemusí byť na prvý pohľad pohodlné, vytvára to však obraz o nás a o sile našej viery. V tomto kontexte sa teda možno spýtať, či nie sme niekedy náchylní ku kompromisom, ktoré nám uľahčia život, ale na ceste k večnému životu v láske s Bohom znamenajú významnú prekážku.