Čas, kedy s láskou spomíname na našich zosnulých a uctíme si ich pamiatku.

Začiatok novembra sa spája s návštevou cintorínov, s „pálením sviečok“ či so spomienkou na našich príbuzných, ktorí nás predišli do neba. V týchto dňoch oveľa viac ako inokedy myslíme na posmrtný život a večnosť.Cirkev si už po stáročia spája so Slávnosťou všetkých svätých nádej na vzkriesenie. Je to deň radosti, a nie strachu. Pre iných je smrť realitou, ktorú treba prijať. Po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých tých, ktorí boli Pánom oslávení. To má byť zmyslom Slávnosti všetkých svätých.
Je to čas modlitby a rozjímania, no pre našu farnosť aj čas odpustu, keďže náš farský kostol je zasvätený práve Všetkým svätým. Tak to bolo aj v nedeľu 5. novembra, keď sa náš kostol viac ako inokedy zaplnil domácimi i hosťami, ktorí sa zišli sláviť svätú omšu, ktorú celebroval Mgr. Jozef Haľko, farár v Hrabovci pri Bardejove spolu s gréckokatolíckym duchovným Thlic. Radoslavom Zahorským a Mgr. Emilom Onderkom.
V homílii hlavný celebrant „vysvetlil“ kto sú svätí. Nie sú nadľuďmi , ani sa nenarodili ako dokonalí. Sú ako my, ako každý z nás. Sú to ľudia, ktorí skôr než dosiahli nebeskú slávu, žili normálny život s radosťami a bolesťami, námahami a nádejami. Čo ale zmenilo ich život? Keď spoznali Božiu lásku, nasledovali ho celým srdcom bez kladenia si podmienok, znášali utrpenia i protivenstvá bez nenávisti a na zlo odpovedali dobrom, šíriac radosť a pokoj.
V krste sme všetci dostali schopnosť stať sa svätými. Je to povolanie pre všetkých. Všetci sme pozvaní kráčať cestou svätosti a táto cesta má svoje meno i tvár: je to Ježišova tvár. On nám v evanjeliu ukazuje cestu: je to cesta Blahoslavenstiev (porov. Mt 5,1-12)
Nebeské kráľovstvo je totiž pre všetkých, ktorí svoju istotu nevkladajú do vecí, ale do Božej lásky. Pre všetkých, ktorí majú srdce jednoduché, pokorné, nemyslia si o sebe, že sú spravodliví…

Peter Ivan