Veľkonočný príhovor
Keď sme v živote konfrontovaní so smrťou zvykneme si klásť otázku: „Existuje život po smrti?“
Milan Bubák v knihe „Dve vína“ v príhovore na Veľkonočnú vigíliu píše:
V Belfaste, hlavnom meste Írska, sa v husto zaľudnenej štvrti zvanej Shakill nachádza na jednom múre graffiti, ktoré sa vôbec nepokúša tváriť ako umenie. Spočíva v nápise: „Jestvuje život pred smrťou?“
Je to veľmi zaujímavá otázka, ktorá nás vedie k tomu, aby sme sa zamýšľali nad zmyslom nášho života. Ako prežívame svoj pozemský život? Zaiste, pred smrťou žijeme. Ale, aká je kvalita nášho života? To je to, nad čím sa zamýšľa autor nápisu na múre.
Je rozdiel medzi žiť a živoriť. A nemyslím to len v materiálnom slova zmysle. Duchovná chudoba života je oveľa horšia ako materiálna.
Keď nás Boh stvoril, bolo to veľmi dobré. Pozval nás k blaženému životu. Prvotný hriech však všetko pokazil. Prišla bratovražda, potopa svetai pád Babylonskej veže. Objavilo sa zlo ako následok našich hriechov. Namiesto lásky nás naplnila nenávisť, pokoru prevalcovala pýcha, závisť dostala prednosť pred prajnosťou a ducha ovládli živočíšne pudy. Život bol často ťažký až neznesiteľný.
Viacerí veľkí ľudia Starého zákona sa pokúsili o našu renesanciu. Niekedy sa to darilo lepšie, inokedy horšie.
Pravým obnoviteľom našich životov je Boh. V osobe Ježiša Krista nám ukázal ako vyjsť z tmy na svetlo. Ako znovu začať žiť a prestať živoriť.Je to vlastne jednoduché. Odovzdať sa do Božej lásky, dobrotya milosrdenstva. Evanjelium nám dosvedčuje ako Ježiš menil kvalitu života ľudí, s ktorými sa stretol. Či už je to Mária Magdaléna, mýtnici Matúš a Zachej alebo Šimon Peter.
Jose Carlos Bermejo v knihe „Príbehy na uzdravenie duše“ píše:
„Princ vlastnil nádherný diamant a bol naň náležite hrdý. No diamantsa raz poškodil a zostal nenávratne poškrabaný.
Princa udalosť natoľko zarmútila, že sa rozhodol urobiť všetko pre to,aby diamant navrátil do pôvodného stavu.
Nechal si zavolať popredných odborníkov a prikázal im uviesť diamant do pôvodnej podoby. Navzdory všetkým snahám sa však nikomu nepodarilo ryhu odstrániť či prekryť.
Nakoniec sa objavil geniálny brusič drahokamov. Zručnou a trpezlivou prácou sa mu podarilo vyryť do diamantu ružu. Ryha sa zmenila na stonku a diamant na kameň oveľa väčšej krásy.“
My sme ten diamant a naše chyby a nedostatky, to sú tie ryhy. Často sú príčinou bezduchého života. Síce žijeme, ale kdesi vnútri sme mŕtvi. Aj my potrebujeme odborníka, ktorý by nás vzkriesil a vytvoril z nás znovu niečo krásne.
Veľká noc ukazuje, že sa to dá. Ježiš na Veľký piatok nemal podoby ani krásy. Naše hriechy ho znetvorili a pribili na kríž. O tri dni, na Veľkonočné ráno, však opäť žiaril v plnej kráse.
Takto priniesol obetu za naše hriechy a otvoril nám cestu k plnosti života už tu na zemi a neskôr v nebi.
V úvode sme sa pýtali či existuje život pred smrťou, ale aj po smrti. Áno existuje, ale tú pravú hodnotu má len vtedy keď je prežívaný s Bohom.
Milostiplné Veľkonočné sviatky vám želá
duchovný otec Emil